V období 70. a 80. rokov 20. storočia, charakterizované ako roky „normalizácie“ po vpáde vojsk Varšavskej dohody, sa slovenské divadelníctvo stalo prostredím pre výrazné umelecké a kultúrne zmeny. Napriek ideologizácii divadelnej produkcie v tomto období vyniklo niekoľko významných inscenácií pod režijným vedením osobností ako Miloš Pietor, Pavel Haspra, Vladimír Strnisko, Peter Mikulík, Ľubomír Vajdička, Jozef Bednárik, Blaho Uhlár a Roman Polák.
Podnety pre divadelný rozkvit
V kontexte politických tlakov a zrušenia niektorých divadelných foriem, vzniklo v tomto období v Trnave Divadlo Jána Palárika a divadlo v Spišskej Novej Vsi. Zvlášť významnou postavou sa stala dramatika Jána Soloviča, Osvalda Zahradníka, Petera Kováčika, Ľubomíra Feldka a Mikuláša Kočana. Ich diela reflektovali aktuálne spoločenské a etické otázky.
Zmeny v divadelnej krajine
Oficiálne orgány v tomto období ukončili činnosť Divadla na korze a Tatra revue. Divadlo poézie bolo začlenené pod Novú scénu. Výrazné úspechy dosahovalo ochotnícke divadelníctvo, ktoré, čiastočne mimo ideologického vplyvu, prinášalo inovatívne inscenácie. Významné ochotnícke prehliadky sa konali v Šuranoch, Liptovskom Mikuláši, Spišskej Novej Vsi, Čadci a Martine.
Dramatické osobnosti a ich odkaz
Dramatikovia ako Ján Solovič, Osvald Zahradník a Stanislav Štepka hrali kľúčovú úlohu v formovaní kultúry tohto obdobia. Osvald Zahradník, nielen autor divadelných hier, ale aj režisér a vedúci dramaturg v Činohre SND, preslávil svoje diela nielen doma, ale aj v zahraničí.
Stanislav Štepka a Radošinské naivné divadlo
Stanislav Štepka, zakladateľ a tvorca Radošinského naivného divadla, sa stal výrazným hlasom umeleckej originality. Jeho hry ako „Jááánošííík,“ „Človečina,“ „Slovenské tango“ či „Čierna ovca“ kombinovali humor s kritickým pohľadom na spoločnosť.
Dedikovaní dramatici: Zahradník, Solovič a Štepka
Osvald Zahradník vstúpil do dramatickej scény v roku 1967, a jeho diela, ako „Sólo pre bicie (hodiny)“ či „Sonatína pre páva,“ prekračovali hranice krajiny. Ján Solovič svojou „občianskou trilógiou“ a dielami ako „Polnoc bude o päť minút“ obohatil slovenské divadelné dianie. Stanislav Štepka svojimi hrami v Radošinskom naivnom divadle otvoril priestor pre kritickú spoločenskú reflexiu.
Slovenské divadelníctvo v období „normalizácie“ tak zohrávalo významnú úlohu vo formovaní umeleckého a kultúrneho odkazu tohto obdobia, ktorý pretrváva až dodnes.