Slovenské divadlá prešli výraznými zmenami po roku 1989, kedy došlo k rozsiahlym spoločenským a politickým transformáciám. S novonadobudnutou slobodou výberu dramatických predlôh a inscenovania sa otvorili novým kreatívnym možnostiam. Avšak, súčasne sa divadlá musia viac ekonomizovať, čo ovplyvňuje aj ich repertoárnu politiku.
Nové divadelné alternatívy
S vznikom nových divadelných skupín, ako napríklad Balvan, Stoka, GUnaGU, SkRat a Debris, sa objavili alternatívne hlasy mimo štátnej dotácie. Vznikli aj divadelné priestory bez stabilného súboru, napríklad divadlo West, Divadlo a.ha. a divadlo Aréna.
Zmeny v repertoárovej politike
Slovenské profesionálne divadlá po roku 1989 obmedzili uvádzanie domácich diel a sústredili sa na modernistické a často komerčné texty zahraničných autorov. Niektoré divadelné súbory prešli pod správu samosprávnych krajov alebo miest, zatiaľ čo SND sa v roku 2007 presťahovalo do novej budovy.
Nové tváre a úspechy
Režiséri ako Jozef Bednárik, Matúš Oľha, Juraj Nvota, Blaho Uhlár a Jozef Gombár, spolu s dramatikmi Viliamom Klimáčkom, Dušanom Vicenom a Silvesterom Lavríkom, prispeli k novým smerom v inscenovaní. Slovenské divadlá dosahujú úspechy nielen doma, ale aj v zahraničí, s vynikajúcimi vystúpeniami najmä v Česku.
Perspektíva Slovenského divadelníctva
Slovenské divadelníctvo si zachováva vysoký štandard a pripravuje nové talenty na vysokých divadelných školách v Bratislave a Banskej Bystrici. S umeleckou kvalitou, ktorú predstavuje, má potenciál vstúpiť do náročnej európskej súťaže a pokračovať v pestrej a inovatívnej divadelnej krajine.