Politický kontext a nové trendy
70. roky na Slovensku viedli k výrazným zmenám v oblasti populárnej hudby. Politický vplyv normalizácie, nasledujúci po rokoch 1968-69, ovplyvnil vývoj hudobnej scény. V prvej polovici 70. rokov začal zaujímavý jav, kedy československé médiá šírili množstvo coververzií zahraničných hitov v slovenčine. Speváci ako Marcela Laiferová, Dušan Grúň, Eva Kostolányiová a ďalší predstavovali tieto interpretácie v médiách. Tento trend sprevádzali orchestre s kapelníkmi, ako boli Juraj Velčovský a Vlado Valovič, ktoré mali široký repertoár zahŕňajúci džez a dixieland.
Skupina prúdy a vplyv skupín
V oblasti pôvodnej slovenskej tvorby rockovejších žánrov vynikala skupina Prúdy, ktorá sa udržala v popredí. Skupiny, ktoré začínali ako sprievodné hudobné telesá sólových spevákov, ako Ľubo Belák, Prognóza, postupne prenikali do hlavného prúdu hudobnej scény. Dôležité boli aj skupiny ako Collegium Musicum (artrock), Provisorium (bigbít), Fermata (jazz rock) a Revival Jazz Band (s Petrom Lipom). Ich tvorba bola viac dostupná na koncertných pódiách a hudobných nosičoch ako v médiách.
Usporiadavanie festivalov a nové publikácie
V dôsledku politického režimu sa konanie hudobných festivalov obmedzovalo. Bratislavské jazzové dni a Bratislavská lýra sa stali výnimočnými príležitosťami pre interpretov. Bratislavská lýra sa stala najvyššou federálnou súťažou s dôrazom na pôvodnú česko-slovenskú tvorbu. Hudobníci ako Marika Gombitová, Miro Žbirka, Elán, Olympic získali na lýre výrazné pozície, posúvajúc záujem verejnosti o bigbítové skupiny.
Nové smerovania v hudobnom vydavateľstve
Vznik hudobného vydavateľstva Opus v roku 1971 označoval čiastočné oddelenie slovenského hudobného trhu od českého. Opus sa stal dôležitým subjektom v podpore slovenských hudobných umelcov. Významné bolo vytvorenie festivalov ako Detvianska zlatá ruža, Oravské synkopy a Slovenský festival politickej piesne v Martine. Nové médiá, ako napríklad časopis Populár, prispievali k popularizácii hudby.
Skladatelia, textári a interpreti
V tomto období sa na hudobnej scéne presadzovali významní tvorcovia a interpreti. Medzi skladateľov patrili Igor Bázlik, Vieroslav Matušík, Pavol Zelenay a ďalší. Texty vytvárali Ivan Štrpka, Alexander Karšay, Ján Čižmár, Boris Droppa, Tomáš Janovic a mnohí ďalší. Medzi interpretov vynikali Marika Gombitová, Pavol Hammel, Marcela Laiferová, Dušan Grúň, Eva Kostolányiová, Ivan Krajíček a mnohí ďalší. Kapely ako Taktici, Elán a iné začínali získavať popularitu.
Významné hudobné albumy
Rozvoj hudby v 70. rokoch sa odrážal aj vo významných hudobných albumoch. Medzi ne patrili „Zelená pošta“ od Pavola Hammela a Mariána Vargu (1972), „Konvergencie“ od Collegium Musicum (1972), „Na II. programe sna“ od Pavola Hammela (1973), „Modus“ od skupiny Modus (1977), „Huascaran“ od skupiny Fermata (1977), „Pevnina detstva“ od Deža Ursinyho (1978) a mnohé ďalšie.
V tomto období vznikali nové hudobné trendy, festivaly a vydavateľstvá, ktoré formovali slovenskú hudobnú scénu a vytvárali priestor pre nové generácie hudobníkov.
Marcela Laiferová – Hrdá láska
Collegium Musicum – Suita po 1000 a jednej noci
Marika Gombitová – Vyznanie