V období medzi rozpadom Rakúsko-Uhorskej monarchie a rokom 1948 sa populárna hudba v novovzniknutých krajinách sústreďovala okolo žánrov a subžánrov džezu. Džez sa dostával do Česka už pred prvou svetovou vojnou, predstavujúc hlavne mladých šľachticov a umeleckú inteligenciu. Vplyv džezu prichádzal zo západných krajín, prinášajúc nové tance a kabaretnú zábavu z USA.
S nástupom džezu na Slovensko v 20. rokoch sa stal populárnym aj medzi umelcami, najmä spisovateľmi. Hudobníci postupne začali preberať záujem o tento žáner, ktorý sa stal módnou záležitosťou pre intelektuálnu mládež. S rozvojom masových komunikačných prostriedkov sa džez šíril zo Spojených štátov do Európy, najmä cez médiá vo Veľkej Británii.
V 30. rokoch sa džez dostával k širšiemu publiku v Česko-Slovensku prostredníctvom gramofónových platní a vysielaní rozhlasových staníc. Vznikali prvé hudobné vydavateľstvá, a kabarety ako Montmartre sa stali módnymi. Mladí umelci ako Voskovec, Werich a Jaroslav Ježek prispeli k tomu, aby sa džez začal objavovať aj na Slovensku s humorným podtónom.
S príchodom swingu na prelome 30. a 40. rokov sa džez silnejšie zakorenil na Slovensku. Vplyv na vývoj populárnej hudby mal aj vývoj v európskych krajinách a kultúra prezentovaná v divadlách a kaviarňach veľkých európskych centier.
Na vidieku dominuje folklór, no mestá Košice a Bratislava boli výnimkou. V týchto mestách hrávali kapely v kaviarňach, viechach a koncertných kaviarňach. V Bratislave vznikali nočné bary a podniky s tanečnou hudbou. V 20. rokoch vzniklo prvé gramofónové vydavateľstvo Esta, a v roce 1929 sa bratislavské kapely objavili v rozhlasových vysielaniach.
V časoch nacistického tlaku v 30. a 40. rokoch sa populárna hudba stala symbolom odporu. Nacistickej propagande odporovala mládež prostredníctvom swingu. Na Slovensku sa však odpor voči nemeckým kultúrnym požiadavkám nevyzdvihol, a ľudová hudba dominovala.
Prvá gramofónová platňa s nahrávkou slovenskej tanečnej hudby vyšla v roku 1935. Gejza Dusík bol významným skladateľom tejto doby a zakladateľom hudobného priemyslu populárnej hudby na Slovensku. Prvé džezové formácie vznikali na sklonku 40. rokov, a Siloš Pohanka patril k priekopníkom džezu na Slovensku.
Výrazné postavy a vývoj hudobnej krajiny
Slovenská populárna hudba formovala svoju jedinečnú cestu v období od 1920 do 1948. Skladatelia ako Gejza Dusík a interpreti ako František Krištof Veselý prispeli k tomu, aby sa populárna hudba stala súčasťou kultúrneho odkazu Slovenska. Toto obdobie vytvorilo základy pre ďalší vývoj populárnej hudby na Slovensku.
Gejza Dusík – Pieseň o rodnej zemi (spev Peter Dvorský)
František Krištof Veselý – Len bez ženy môže byť človek blažený