Keď organizátori Rock pod Kameňom ešte 18. júna zverejňovali videá s pozvánkami na festival a predstavovali zahraničných headlinerov, málokto tušil, že o dva dni neskôr sa celý projekt ocitne na pokraji kolapsu. Nasledovalo oznámenie o presune festivalu, vlna rušenia koncertov, nečakaný obrat, štátna dotácia a napokon festival, ktorý sa síce uskutočnil, no už v úplne inej podobe. Ako sa to celé odohralo?
Rock pod Kameňom patrí už viac ako dve desaťročia medzi najznámejšie rockové festivaly na Slovensku. Každoročne privádza do Belej nad Cirochou tisíce návštevníkov a počas svojej histórie na jeho pódiách vystúpili desiatky domácich aj zahraničných interpretov.
Ročník 2026 mal byť jedným z najambicióznejších.
Organizátori avizovali silný program so skupinami Europe, Helloween, Black Eyed Peas, Within Temptation, Pretty Maids či Axxis. Zo slovenských a českých interpretov mali vystúpiť napríklad Iné Kafé, Catastrofy, Modus, Friday Whiskey či Michal David.
Komunikácia na sociálnych sieťach pôsobila sebavedomo. Organizátori zverejňovali videá z príprav, predstavovali jednotlivé kapely a odpočítavali posledné dni do začiatku festivalu. Navonok nič nenasvedčovalo tomu, že by sa pripravovalo jedno z najväčších prekvapení slovenskej festivalovej sezóny.
Päť dní pred začiatkom prišiel šok
V sobotu 20. júna prišlo oznámenie, ktoré fanúšikov zaskočilo.
Festival sa presúva.
Organizátori vo svojom stanovisku uviedli, že rozhodnutie prijali z ekonomických dôvodov. Hovorili o prudkom raste nákladov na organizáciu veľkých podujatí, vysokých honorároch zahraničných interpretov, zdražení technického zabezpečenia aj o slabšom predpredaji vstupeniek, než očakávali. Zároveň zdôraznili, že festival nekončí, ale bude presunutý na nový termín.
Pre návštevníkov však bolo podstatné jediné.
Festival, na ktorý si mnohí rezervovali dovolenku, ubytovanie a cestu cez celé Slovensko, sa päť dní pred otvorením areálu ruší.
Nasledovala okamžitá vlna reakcií.
Nie iba medzi fanúšikmi.
Ale aj medzi samotnými kapelami.
Keď sa zastaví festival, nezastaví sa logistika
Pre bežného návštevníka znamená zrušenie koncertu sklamanie.
Pre organizátora a zahraničné agentúry znamená spustenie celého radu procesov.
Po oznámení o presune festivalu začali bookingové agentúry a manažmenty kapiel meniť cestovné plány, rušiť rezervácie hotelov, presúvať technické tímy a riešiť ďalšie záväzky. To, čo sa navonok javilo ako jedno rozhodnutie, v zákulisí spustilo desiatky ďalších.
Práve tento moment sa neskôr stal jedným z hlavných bodov sporu medzi organizátormi a zahraničnými partnermi.
Kapely začali odchádzať
Krátko po oznámení presunu sa začali ozývať samotní interpreti.
V priebehu niekoľkých hodín alebo dní potvrdili zrušenie svojich vystúpení Europe, Helloween, Black Eyed Peas, Within Temptation, Pretty Maids, Axxis, Iné Kafé, Catastrofy a ďalšie mená. Väčšina kapiel komunikovala stručne – fanúšikom oznámila, že po informácii od promotéra sa koncert neuskutoční. Verejne sa nepúšťali do sporov ani nekomentovali ekonomickú situáciu festivalu.
V tom čase sa zdalo, že príbeh ročníka 2026 sa skončil.
Lenže o dva dni neskôr prišiel ďalší zvrat.
„Stal sa zázrak“
V pondelok 22. júna organizátori oznámili, že festival sa predsa len uskutoční.
Vo videu a na sociálnych sieťach hovorili o pomoci partnerov, ľudí, ktorí festival podporili, a o tom, že sa podarilo zvrátiť situáciu, ktorá sa ešte pred dvoma dňami zdala beznádejná.
Pre fanúšikov to bola výborná správa.
Pre agentúry a manažmenty kapiel však znamenala nový problém.
To, čo bolo z pohľadu organizátora návratom k pôvodnému plánu, bolo z pohľadu mnohých zahraničných partnerov situáciou, ktorú už nebolo možné jednoducho otočiť späť.
Dve verzie toho istého príbehu
Práve tu sa začínajú rozchádzať pohľady jednotlivých strán.
Organizátori tvrdili, že po zabezpečení financovania okamžite kontaktovali manažmenty interpretov a robili maximum pre zachovanie čo najväčšej časti programu.
Na druhej strane spoločnosť zastupujúca časť zahraničných interpretov uviedla, že po prvom oznámení už začala rušiť lety, hotely, dopravu techniky a ďalšie logistické procesy. Tvrdila, že vznikli finančné škody a narušili sa zmluvné vzťahy.
Bez prístupu k zmluvám a kompletnej komunikácii medzi všetkými stranami dnes nemožno s istotou povedať, v ktorom okamihu sa návrat zahraničných kapiel stal definitívne nereálnym.
Isté je len to, že medzi oznámením presunu a oznámením záchrany festivalu uplynulo približne 48 hodín.
A za ten čas sa už v zákulisí odohralo oveľa viac, než bolo vidieť navonok.
Spor, ktorý najviac rozdelil verejnosť
Po oznámení, že sa festival predsa len uskutoční, sa pozornosť presunula na otázku, prečo sa do programu nevrátili najväčšie zahraničné hviezdy.
Najväčšiu diskusiu vyvolal prípad švédskej skupiny Europe.
Krátko po oznámení o presune festivalu kapela informovala fanúšikov, že koncert na Slovensku sa neuskutoční. Vyhlásenie bolo stručné a neobsahovalo podrobnosti o dôvodoch ani o ďalších rokovaniach.
O niekoľko dní neskôr však organizátori zverejnili rozsiahle stanovisko, v ktorom sa snažili vysvetliť vlastnú verziu udalostí.
Tvrdili, že všetky finančné záväzky voči skupine splnili podľa zmluvy, vrátane dohodnutých platieb. Zároveň uviedli, že po rozhodnutí festival zachrániť obnovili komunikáciu s manažmentom kapely a snažili sa koncert opäť zaradiť do programu.
Vo svojom stanovisku spomenuli aj Neila Warnocka, viceprezidenta londýnskej pobočky agentúry UTA, ktorý mal podľa nich oznámiť, že skupina už na festivale nevystúpi.
Kapela Europe sa k týmto tvrdeniam podrobnejšie verejne nevyjadrila.
Práve tento prípad ukazuje, aké náročné je spätne určiť, kde sa celý proces definitívne zastavil. Verejne dostupné zdroje totiž zachytávajú len časť komunikácie medzi organizátorom, bookingovou agentúrou a manažmentom kapely.
Slovenské kapely reagovali odlišne
Kým väčšina zahraničných interpretov vydala iba krátke oznámenia, niektoré slovenské kapely svoje rozhodnutie vysvetlili podrobnejšie.
Najviac rezonovalo stanovisko skupiny Friday Whiskey.
Kapela uviedla, že po oznámení o presune festivalu považovala svoje účinkovanie za ukončené. Keď ju organizátori po dvoch dňoch opätovne oslovili, rozhodla sa ponuku neprijať. Ako dôvod uviedla neistotu, veľmi krátky čas na opätovnú organizáciu vystúpenia a ďalšie praktické problémy.
Vo svojom stanovisku zároveň tvrdila, že účinkujúci by si po odohraní koncertu museli zakúpiť vstupenku, ak by chceli zostať v areáli. Organizátori s týmto tvrdením nesúhlasili.
Aj skupina Modus oznámila, že za vzniknutej situácie na festivale nevystúpi. Nehovorila o financiách, ale o zásadne zmenených okolnostiach a strate dôvery v priebeh organizácie.
Práve tieto reakcie ukázali, že problém už dávno nebol iba ekonomický. Týkal sa aj dôvery medzi organizátorom a účinkujúcimi.
Do kauzy vstúpila politika
Len deň pred začiatkom festivalu schválila vláda Slovenskej republiky dotáciu vo výške 80 000 eur.
Rozhodnutie okamžite rozdelilo verejnosť.
Premiér Robert Fico pomoc obhajoval tým, že Rock pod Kameňom patrí medzi významné kultúrne podujatia regiónu a jeho zánik by mal negatívny dosah na miestny cestovný ruch aj kultúrny život.
Naopak, opoziční politici vrátane Branislav Gröhling spochybňovali načasovanie aj dôvod poskytnutia dotácie. Poukazovali na to, že festival už medzičasom prišiel o veľkú časť programu a pýtali sa, či bolo správne použiť verejné financie práve v tomto okamihu.
Organizátor Michal Latta neskôr uviedol, že peniaze zo schválenej dotácie v čase otvorenia festivalu ešte nemal k dispozícii. Ak je toto tvrdenie správne, samotné otvorenie festivalu nemohlo byť financované priamo z týchto prostriedkov. Verejne dostupné údaje však neumožňujú presne určiť, kedy boli peniaze vyplatené ani na aké konkrétne výdavky boli následne použité.
Festival sa napokon uskutočnil
Vo štvrtok 25. júna sa brány areálu otvorili.
Festival fungoval.
Koncerty sa odohrali.
Návštevníci prišli.
To je fakt, ktorý dnes nikto nespochybňuje.
Otázkou však zostáva, aký festival vlastne návštevníci dostali.
Na jednej strane stáli organizátori, ktorí argumentovali, že v priebehu niekoľkých dní dokázali zachrániť podujatie, ktoré sa zdalo stratené. Vyzdvihovali prácu zamestnancov, dobrovoľníkov, technikov a všetkých interpretov, ktorí sa rozhodli vystúpiť napriek mimoriadne komplikovanej situácii.
Na druhej strane boli návštevníci, ktorí oprávnene poukazovali na to, že si kupovali vstupenky na festival s úplne iným programom. Niektoré z hlavných lákadiel chýbali a rozhodovanie v posledných dňoch pred podujatím prinieslo množstvo neistoty.
Oba pohľady môžu byť pravdivé zároveň.
Festival sa naozaj podarilo zachrániť.
Zároveň je pravda, že výsledný program sa výrazne líšil od toho, ktorý bol prezentovaný počas predpredaja.
Čo dnes vieme a čo zostáva nezodpovedané
Počas prípravy tejto reportáže sme porovnali verejne dostupné stanoviská organizátorov, kapiel, bookingových agentúr, politikov aj médií.
Niektoré fakty sú nesporné:
- festival bol päť dní pred začiatkom oznámený ako presunutý,
- o dva dni neskôr organizátori oznámili jeho záchranu,
- viaceré zahraničné kapely už svoje vystúpenia neobnovili,
- vláda schválila dotáciu 80 000 eur,
- festival sa napokon uskutočnil s výrazne zmeneným programom.
Na niekoľko kľúčových otázok však dodnes neexistuje jednoznačná odpoveď.
Kedy organizátori prvýkrát vedeli, že festival má vážne finančné problémy?
Koľko vstupeniek bolo v tom čase predaných?
Aký veľký bol skutočný finančný deficit?
Aký podiel na záchrane festivalu mali súkromní partneri a aký štátna pomoc?
A bolo po 20. júni ešte vôbec reálne zachrániť vystúpenia hlavných zahraničných interpretov?
Na základe verejne dostupných informácií dnes nie je možné tieto otázky definitívne uzavrieť.
Rock pod Kameňom 2026 nebol iba príbehom jedného festivalu.
Bol príbehom o tom, ako môže niekoľko rozhodnutí prijatých v priebehu niekoľkých dní ovplyvniť organizátorov, umelcov, obchodných partnerov aj tisíce fanúšikov.
Zároveň ukázal, akú dôležitú úlohu zohráva krízová komunikácia. V prostredí, kde sa informácie šíria v priebehu sekúnd, môže každé verejné oznámenie spustiť sériu udalostí, ktoré už nie je možné vziať späť.
Či bol Rock pod Kameňom 2026 úspechom alebo neúspechom, si musí každý čitateľ zodpovedať sám.
Jedno je však isté.
Na slovenskú festivalovú scénu sa tento ročník zapísal nie hudobným programom, ale udalosťami, ktoré sa odohrali ešte predtým, než zazneli prvé tóny na pódiu.