Slovenské divadlo, zakorenené v magických obradoch a ľudových prejavoch, vytvára nezameniteľnú časť slovenského umenia. V stredoveku ho zastupovali „potulní igrici“ – speváci, tanečníci, artisti, žongléri a potulní komedianti. Cirkevné divadlo oživovali vianočné a veľkonočné hry. Na začiatku 20. storočia sa slovenské divadlo rozvíjalo s viacerými profesionálnymi, poloprofesionálnymi a amatérskymi súbormi.
Ponuku divadelných predstavení nájdete aj na našej stránke MaxiTicket.sk.
Profesionálne divadlo na Slovensku 1920-1938: Od zrodu k vzostupu
Po prvej svetovej vojne a vzniku Prvej česko-slovenskej republiky sa úsilie v divadelnej oblasti sústredilo na založenie a udržanie profesionálneho divadla. V roku 1919 bolo založené Slovenské národné divadlo, ktoré prevzala Východočeská divadelná spoločnosť. Súbor začal svoju prevádzku v Bratislave, s repertoárom prevažne v češtine. Slovenské hry boli vzácne a v nich často účinkovali českí herci. Postupne sa však začali pridávať slovenskí herci, založil sa zájazdový súbor „Marška“ a vznikla Slovenská činohra SND v roku 1932, ktorá pôsobila paralelne s Českou činohrou SND.
Východoslovenské národné divadlo v Košiciach a iné divadelné skupiny
V Košiciach existovalo Východoslovenské národné divadlo v rokoch 1924-1930 a neskôr od 1937 do 1938. Okupácia Košíc maďarskými vojskami v roku 1938 viedla k násilnej likvidácii súboru. Na vidieku pôsobila Divadelná spoločnosť Otakara Nováka a divadelný súbor Emílie Wágnerovej.
Slovenskí dramatikovia, ako Ján Chalupka, Ján Palárik, Jozef Gregor Tajovský, Ferko Urbánek a Ivan Stodola, prispeli k rozmanitému divadelnému dedičstvu v týchto rokoch. Slovenské divadlo v období 1920-1938 odzrkadľuje bohatú kultúrnu mozaiku a jeho rozvoj bol poznačený mnohými zaujímavými udalosťami.
